Narodil sa v roku 1928 v obci Lukov, na východnom Slovensku, v okrese Bardejov. V roku 1938 jeho otec emigroval do Ameriky. Napriek tomu, že bol Jozef úspešný študent, nemohol sa učeniu venovať, ale musel začať pracovať na hospodárstve. Od pätnástich – šestnástich rokov bol gazdom až do roku 1944. Kvôli opcii odišiel roku 1947 spolu s rodinou do Sovietskeho zväzu, s vidinou, že nájde úrodnú pôdu a bohatstvo. Opak však bol pravdou. Z Lukova sa na Ukrajinu presťahovali 59 rodín. Nešli len tí, ktorí boli chudobní, ale aj tí, čo sa považovali v dedine za bohatých. Aj keď ľudia odišli slobodne, nevyhli sa obrovskému sklamaniu.

Jozef Bobalik sa ocitol v Mirohošči v okrese Dubno. Postupom času sa Jozef spolu s rodinou zžili s tamojšími krutými podmienkami. Chcel ďalej študovať, mal ukončenú siedmu triedu, chcel nastúpiť na strednú priemyselnú školu. Ibaže 18. februára 1948 sa všetko zmenilo. Jozefov kamarát sa ženil, a tak bol pozvaný na rozlúčku so slobodou. V priebehu tancovačky vstúpili traja muži v uniformách. Opýtali sa, kto vie čítať po ukrajinsky, ukázali na Jozefa. Ozbrojený muž vytiahol leták, namieril na Jozefa pištoľ a on musel čítať. Obsah letáku sa končil „Smrť Stalinu!“

O pár mesiacov neskôr Jozefa Bobalika zatkli a odsúdili na desať rokov väzenia. Jeho väznenie sa začalo 20. mája 1948. Po roku väznenia v Dubne vyniesol súd rozsudok na desať rokov väzenia a dva roky pozbavenia práv. Po strastiplnej ceste tranzitkami Kyjeva, Charkova, Novosibirska a Tajšetu pracoval v táboroch Ozerlag (Sibír).

Potom bol deportován do Magadanu a Usť-Kujgy. Spočiatku pracoval Jozef vo všeobecnej brigáde, kde boli všetci a robilo sa všetko. Pohromade boli banditi, vrahovia, politickí väzni. Jozef Bobalik sa našťastie dočkal aj návratu domov. Bol rok 1955 a oslobodený bol výjazdnou zložkou Jakutského SSR.

V ceste domov pokračoval lietadlom z Verchojanska do Jakutska a z Jakutska do Irkutska. Odtiaľ rýchlikom smeroval do Charkova, kde sa po siedmich dňoch opäť vrátil. Z Charkova trvala jeho cesta ešte dva dni a opäť bol v Mirohošči, v bydlisku, po ktorom ešte v roku 1947 toľko túžil. Po návrate domov začal pracovať, neskôr si s manželkou Máriou založil rodinu a v roku 1967 sa presťahovali späť na Československo. Žije v Prešove.